Čo sa môžeme naučiť od starých otcov

Vráťme do našich firiem to, čo sme z nich vyhnali – zdravý rozum

V mnohých firmách vidím niekedy zvláštne veci. S kamerou a so stopkami v rukách sa „optimalizuje“ práca robotníkov a pomocného personálu. Každá stratená minúta sa počíta. A čo práca tých, ktorí zarábajú niekoľkonásobne viac? Ich stratený čas, presedený na poradách, pri nepotrebných reportoch a nepodstatných problémoch, nie je dôležitý? Veľa dobre platených ľudí v podniku nevytvára žiadnu hodnotu a niektorí ešte zbytočne zamestnávajú nezmyselnou prácou ostatných.

Občas vo firmách počúvam nasledovné témy: nemáme správnych ľudí, podmienky na podnikanie nie sú dobré, nemáme na nič čas, ľuďom chýba motivácia, doba je zlá, všade vládne korupcia a podvody. Čo k tomu dodať? Ak nemôžete nájsť „správnych“ ľudí, pracujte s ľuďmi, ktorých máte – ani vlastné deti ste si nevyberali cez assessment centrá a vaše rodiny väčšinou fungujú. Podmienky sú také aké sú, každý podnikateľ sa s nimi musí vysporiadať. Aj času je dosť, len nám občas unikajú dôležité veci. Ak ľuďom chýba motivácia, tak premýšľajme nad dôvodmi tohto stavu. Vedia vôbec ľudia prečo robia to čo robia? Dáva im to nejaký zmysel? Baví ich to? Sú na správnych miestach? Akých majú šéfov? Prečo vlastne potrebujú šéfov? Aby im vytyčovali ciele a kontrolovali ich plnenie? Tak potom nerozprávajte o motivácii.

Často vidím preťažených ľudí, ktorí robia prácu za druhých alebo opravujú po nich chyby. Sťažujú sa na nedôslednosť a slabé znalosti svojich spolupracovníkov, ale nepovedia im to a ani im nepomôžu zlepšiť svoje schopnosti. Namiesto toho sa vymýšľajú rôzne smernice, ktoré nikto nečíta a nepoužíva. Ľuďom na pracoviskách vylepujú heslá typu: „Umy si zuby pred spaním a ruky pred jedlom.“ Namiesto každodennej výchovy a rozvoja ľudí, vymýšľame nezmysly, ktoré nefungujú, vyhadzujeme ľudí, a márne hľadáme iných – lepších a zodpovednejších. Takmer každá firma hľadajú „dokonalých“ pracovníkov – zbytočne. Existuje veľká skupina ľudí, ktorí majú perfektné životopisy a zahrajú vám na výberových pohovoroch hocičo. Niektorí vedia viac rozprávať ako robiť, iní nezapadnú do vašej kultúry a idú ďalej. Keby ste venovali čas a peniaze, ktorý míňate na hľadanie ľudí objavovaniu a rozvoju potenciálu vašich vlastných spolupracovníkov, dostali by ste sa oveľa ďalej. Nezatracujte ľudí, nevyhadzujte z firmy ľudí, len preto, že nechcú alebo nevedia. Radšej sa pýtajte – prečo? V mnohých firmách je oveľa väčší potenciál, ako si mnohí manažéri a „HR“ špecialisti myslia. Len sa musíme začať k ľuďom správať ako k ľuďom a nie ako k zdrojom.

Toto je len vrchol pyramídy problémov v mnohých našich firmách. Manažéri chodia na kurzy, listujú v knihách najlepších praktík, pripravujú si krásne prezentácie o tom, ako by to malo byť. A nie je. Preto, lebo chýba základ – hodnoty, ktoré netreba písať na nástenky, ale žiť. Dvadsať rokov robia manuály najlepších praktík a nútia ľudí upratovať pracoviská a dodržiavať systém a pravidlá. Volajú to 5S, 6S alebo 7S a nič nepomáha. Povrchnosť, alibizmus, nedôvera a sebectvo prevláda nad doťahovaním vecí do konca, hľadaním a hovorením pravdy, dôverou a spoluprácou.

Učme sa od starých otcov

Občas si listujem v slovenských prísloviach a zisťujem, že naši starí otcovia mali viac zdravého rozumu, ako sa učí na mnohých súčasných manažérskych školách.

Napríklad:

  • „Nie je ten majster, ktorý začne, ale ktorý aj dokončí.“ Koľko projektov a aktivít každý deň spúšťame v našich firmách a koľko z nich dotiahneme do úspešného konca? Beháme z workshopu na workshop a prepisujeme dátumy v prezentáciách. A tvárime, že sme niečo urobili.
  • „Žobrák len žobrákom zostane.“ Zamyslite sa nad stratégiou neustáleho znižovania nákladov, cien a poskytovania zliav.
  • „Núdza železo láme.“ Krízy a riešenie problémov rozvíjajú antikrehkosť firmy a schopnosť jej prežitia.
  • „Lepšie sa opýtať ako nevedieť.“ Koľko ľudí vo firmách sa sťažuje, že nie sú informovaní, nevedia čo majú robiť, nepoznajú smerovanie firmy? Ak nemáš informácie, tak sa opýtaj, zožeň si ich! Ak nevieš, tak sa nauč!
  • „Lepšia hodina na rozmýšľanie ako rok na banovanie.“ Koľko času stratíme na opravách chýb a projektoch, ktoré nie sú správne definované?
  • „Len hlúpy sa potkne dvakrát na tom istom pni.“ Ako je možné, že sa nevieme poučiť z chýb a neustále ich opakujeme?
  • „Ľahšie privykať ako odvykať.“ Rozšírenie a ignorovanie zlozvykov a neporiadku vo firme je jednoduchšie a rýchlejšie, ako ich vykorenenie.
  • „Kto veľa pracuje, nemá čas zarábať peniaze.“ Nie je dôležité vybaviť v danom čase veľa vecí, ale venovať sa veciam dôležitým. Nedopusťme, aby operatíva prevalcovala stratégiu a inovácie.
  • „Nedvíhaj si vyššie nos ako hlavu.“ Moc a vysoká pozícia často zmenia človeka.
  • „Má oči, a nevidí, má uši a nepočuje.“ Sme necitliví k plytvaniu a zmenám v našom okolí, ktoré nás niekedy prekvapia a zaskočia.
  • „More nevypiješ, hviezdy nespočítaš.“ Nemôžeme vyriešiť všetky problémy sveta a realizovať všetky nápady – musíme sa zamerať na veci, ktoré sú dôležité a máme na ne vplyv.
  • „Lenivosť zlá, náhlivosť horšia.“ Veru, robíme veľa vecí rýchlo a povrchne, nejdeme do podstaty problému a nedoťahujeme dôležité detaily.
  • „Všetko má svoj čas.“ Sú veci, ktoré musia dozrieť a nedajú sa urýchliť, musíme byť trpezliví. Najdôležitejšie veci v podniku a v živote nie je vidieť a nedajú sa okopírovať – je to kultúra, ktorá potrebuje čas.

Vidíme, čo sa deje okolo nás?

Máme pravdepodobne najvyšší blahobyt v histórii ľudstva (vzdelanie, peniaze, bezpečnosť, zdravie a dĺžka života, voľný čas) a ročne si na svete siahne na život jeden milión ľudí. Žijeme v permanentnom strachu a nedôvere, trpíme depresiami a závislosťami. Slovo chlapa prestalo platiť, rastie armáda právnikov, audítorov a kontrolórov. Manažmenty firiem, obchod a marketing stále viac využívajú manipulatívne techniky a podvody. Rast HDP a bohatstva nám je nanič, ak nebudú rásť v našich životoch a práci úcta a rešpekt k človeku, spolupráca, slušnosť, dôvera a zdravý rozum.

V niektorých firmách si ľudia pod slušnosťou predstavujú toto:

  • Všetko sľúbim (a nesplním)
  • Neviem povedať nie (a zamotávam sa do siete)
  • Nepoviem druhému do očí nepríjemnú vec (spätnú väzbu)
  • O druhom hovorím s tretím (v jeho neprítomnosti)
  • Na všetko prikývnem a myslím si svoje
  • Hovorím to, čo chcú druhí počuť
  • Keď sa dá, využijem príležitosť vo svoj prospech (veď to tak robia všetci)
  • S úsmevom vám “vrazím dýku do chrbta”

Skutočná slušnosť má však iné pravidlá:

  • Mám rešpekt a úctu k svojim spolupracovníkom, zákazníkom a dodávateľom
  • Mám ich rád (naozaj rád)
  • Hovorím im pravdu (aj keď je nepríjemná)
  • Dodržiavam dohody a sľuby
  • Platím na čas spravodlivú cenu
  • Priznám si vlastnú chybu
  • Nezneužívam svoje postavenie
  • Robím dobré veci, aj keď ma nevidia
  • Som mierny, pokorný a čestný

Okolo nás prebiehajú zmeny, ktoré si mnohí podnikatelia ešte nevšimli, iní ich registrujú, ale nevedia čo majú robiť. Iba niektorí rozpoznali nové trendy a konajú tak, aby ich využili vo svoj prospech.

Za najsilnejšie trendy považujem individualizáciu výrobkov a služieb, presun od globálnej k lokálnej výrobe, odstraňovanie zbytočných medzičlánkov medzi tvorcom a zákazníkom, samoobsluhu, digitalizáciu, zdieľanie vecí namiesto ich vlastnenia, sieťovanie, rýchly nástup mnohých prelomových technológií a materiálov, nová hodnotová orientácia ľudí (generácia Y), nové formy organizácie, mnohé rýchle a nepredvídateľné zmeny, ktoré sa vzájomne prelínajú a sú ťažko rozpoznateľné, permanentné turbulencie a neistota, schopnosť rýchlo pochopiť zmeny, rýchlo sa učiť a inovovať celé podnikateľské modely.

Píšem to preto, lebo mnohé veci, ktoré som sa naučil v škole (strategické plánovanie, predpovedanie budúcnosti, vytváranie „organizačných štruktúr,“ definovanie vízií, poslaní a strategických cieľov, formátovanie, „motivovanie a kontrolovanie ľudských zdrojov,“ riadenie firmy ako stroja, štandardizovanie „najlepších praktík,“ a i.) fungujú stále menej alebo vôbec.

Je ťažké popísať štandardy a „najlepšie“ praktiky na situácie, ktoré sa ešte nestali. Rovnako ťažké je snažiť sa niekoho „motivovať.“ Hovorme radšej o strašení, kupovaní ľudí alebo ich manipulácii. Akousi módou v dnešnom svete je negativizmus a nadávanie – väčšinou u tých, ktorí na to majú najmenej dôvodov. Čo dobré môže vzniknúť zo strachu a negatívnych myšlienok?

Nebudem nikomu radiť, čo má robiť. Každý by si mal nájsť svoju cestu sám. Ja som si pre seba definoval tieto poznámky:

  1. Žijeme v krásnej dobe. Pravdepodobne žiadna generácia pred nami nezažila toľko prevratných zmien v priebehu jedného života. Zmeny treba brať ako realitu, nemá zmysel strácať čas nadávaním a energiu strachom. Zmeny treba využiť.
  2. Dôležité je byť citlivý na zmeny, sledovať a pochopiť, čo sa deje vo svete okolo nás a proaktívne konať – učiť sa nové veci, opúšťať staré a nefunkčné postupy, technológie, hľadať nové riešenia, ktoré ešte nie sú popísané v knihách.
  3. Všetko meníme od seba a musíme to najskôr zvládnuť sami. Nespolieham sa na stimuly a pomoci zvonka, musím pracovať na sebe, učiť sa potrebné veci a zbavovať sa zlozvykov. To však neznamená ignorovať pohľady a znalosti druhých ľudí. Informácie a skúsenosti z celého sveta nám neboli nikdy dostupnejšie ako dnes, v ére internetu a digitalizácie. Mnohí investori sa ma pýtajú do čoho je dobré investovať a majú na mysli rôzne odvetvia alebo technológie. Myslím si, že najlepšia investícia je do seba samého a svojich ľudí, do rozvoja znalostí a schopnosti spolupráce – všetko ostatné je k dispozícii, zvlášť v období zdieľania vecí.
  4. Rýchlosť je v podnikaní kľúčová – je dôležitejšie prísť s nedokonalým riešením v správnom čase ako mať perfektný produkt neskoro. Musíme rozvinúť nové spôsoby inovovania a uvádzania inovácii na trh. Keď definuje zákazník čo chce, tak nás predbehol – boli sme pomalší, lebo sme neprišli na to, čo by zákazníka nadchlo alebo príjemne prekvapilo.
  5. Rýchlosť však neznamená rýchlo bežať, ale skôr pokojne sedieť, premýšľať, diskutovať, vyhodnocovať, oddeľovať dôležité veci od vecí naliehavých. Nenechať sa strhnúť prúdom vonkajších podnetov a požiadaviek, nezostať na povrchu, ísť do podstaty a doťahovať veci do konca – aj najmenšie detaily.
  6. Veci, ktoré sa nemenia sú ešte dôležitejšie ako tie, ktoré prináša turbulentný vývoj okolo nás. Sú to princípy, o ktoré sa môžeme oprieť tak ako zlaté pravidlo (ako chcete, aby ľudia jednali s vami, tak jednajte vy s nimi) alebo gravitačný zákon.
  7. Podstatné je pracovať so spätnými väzbami a signálmi, ktoré dostávame. Dôležitejšie ako úspech a uznanie sú skôr pády, neúspechy a negatívne skúsenosti. Často chceme na ne čím skôr zabudnúť – namiesto toho, aby sme ich vyhodnotili, hľadali skutočnú príčinu a poučili sa.
  8. Reči, plány, tabuľky, štandardy, audity a prezentácie nepridávajú žiadnu hodnotu – dôležitá je akcia a jej výsledok. Všímajme si, koľko percent našej práce zaberá skutočná práca smerujúca k výsledku a koľko času venujeme rozprávaniu a popisovaniu toho „ako by to malo byť.“ Radšej si napíšem svoje ciele a plán rukou do zápisníka, ako strácať hodiny prípravou excelu, powerpointu a ich prezentovaním na poradách.
  9. Hľadajme zmysel toho, čo robíme. Podnikateľ by mal zarábať peniaze a vytvárať zisk, ale ako hlavný zmysel jeho úsilia sa mi to pripadá málo. Stále viac sa zaoberám tým, čo môže priniesť podnikanie spolupracovníkom vo firme a svetu okolo nás. Inovácia nie iba nástroj ako mať viac zákazníkov a vyššie marže, mala by obohacovať tento svet a prinášať to, čo sme mu v posledných desaťročiach zobrali – dôveru, slušnosť, dobré vzťahy, čistú prírodu, zdravie, bezpečnosť, kvalitu výrobkov, služieb aj našich životov.
  10. Naučme sa pozerať na veci očami iných ľudí, snažiť sa pochopiť ich názory, spôsob myslenia a pohľady na svet. Pokúsme sa z čiernobieleho sveta „ja alebo ty“ vytvoriť rozmanitý a pestrý svet, ktorý prekoná ideológie a monokultúry myslenia. Problémy, ktoré dnes máme budeme musieť riešiť s úplne iným spôsobom uvažovania a konania. Náš svet nie je postavený na princípoch ja alebo ty, naše životné a podnikateľské ciele nedosahujeme na úkor druhých, tento svet je pre všetkých a každá ľudská bytosť mu môže vtlačiť svoju jedinečnú pečať.

Záver

Zastavme sa občas. Premýšľajme nad informáciami, ktoré sa na nás valia. Vyhodnocujme signály, ktoré dostávame. Preosievajme úlohy, ktorými sme denne zasypávaní. Začnime znovu používať cit, intuíciu a zdravý rozum. Hľadajme riešenia, ktoré ešte neexistujú. Ak nám niekto hovorí, že je niečo nemožné, tak to skúsme. Ak nám niekto povie, že nie sme normálni, berme to ako kompliment. Ak sa nám niečo nepodarí a budú sa nám smiať, nezbláznime sa z toho. Buďme takí, akí skutočne sme. Hľadajme svoju vlastnú cestu – poctivo, trpezlivo a úprimne. Možno občas zablúdime, ale určite sa na tejto ceste nestratíme.

Aj o týchto témach budeme diskutovať zajtra na našom seminári s Tomášom Hajzlerom v Žiline.

Foto: zľava môj starý otec Gabriel Horecký, vpravo môj starý otec Ondrej Košturiak a v strede Ondrejov brat Martin Košturiak, starý otec môjho bratranca a suseda Martina Košturiaka