Odvaha

Keď navštívim svet veľkých korporácii, tak často počúvam nespokojných ľudí, ktorí hovoria o tom, ako ťažko sa presadzujú nové nápady a inovácie v ich firme, aké je všetko byrokratické, nepružné a zlé. Keď skúmam toto prostredie bližšie, tak zistím, že týmto nikto ľuďom nezakazuje prichádzať s novými nápadmi, ale táto iniciatíva je aj odmeňovaná. Ľudia absolvovali školenia o tom, ako premieňať nápady na inovácie, dokonca majú fond na to, aby si sami vytvorili kreatívne pracovné prostredie alebo získali peniaze na rozbeh nového biznisu. Prečo teda toľko negatívnych poznámok a tak málo skutočných činov?

Na druhej strane stretávam malých podnikateľov, ktorý začali bez akejkoľvek podpory, požičiavali si peniaze od rodiny a kamarátov, učili sa za behu, hľadali pomoc a radu kde sa dalo. A prežili, niektorí vytvorili výnimočné firmy, svetového významu. Nemali žiadne fondy ani odmeny za inovácie, ale museli ich robiť – aby prežili. Nenadávali na svoj osud – veď si ho sami vybrali a bolo im jasné, že rečami o tom, aké je všetko zlé si aj tak nepomôžu. Tí prví hovoria o tom, ako sa niečo nedá, tí druhí našli odvahu a zmenili svoj osud. Jedna takáto podnikateľka, Ivka Tvrdovská, vo svojej knižke „Ako začať? Začať!“ píše: „U Boha sa cení snaha viac ako čokoľvek iné, viac ako dobrý výsledok. Lebo vtedy Bohu dokazujeme, že mu dôverujeme, že veríme Jeho úmyslom s nami, že veríme, že Božie veci sú tie najlepšie.“ Veru aj, Publius Ovidius Naso hovorí, že odvážnym praje sám Boh.

Poznám mnohých, ktorí hovoria o tom, prečo nezačať, nenašli odvahu niečo skúsiť alebo zmeniť, ale presviedčajú všetkých okolo, že to nie je možné. A poznám aj takých, ktorí odvahu našli a vytvorili obdivuhodné projekty a diela. Mnohí z nich majú dnes viac skúseností a sú o vyše 25 rokov starší. Niektorí hovoria, že dnes by možno na svoju cestu už odvahu nenašli. Neboli to cesty priamočiare, ani jednoduché, ale k odvahe patrí aj viera. Otec pomáha, aj keď padneme alebo strácame cestu, tak ako otec mladého bežca na pretekoch v tomto známom videu.

Tento týždeň sme mali vo Varíne slávu. Prišiel k nám „slovenský futbalový veľkoklub“ a zvíťazil. Drahí hráči, slávni manažéri a sponzori – len výsledky už roky neprichádzajú. Ale vo Varíne sa začalo blýskať na lepšie časy. Belasí „profesionáli“ vyhrali nad amatérmi. Ako býva zvykom, aj s pomocou jedenástky a červenej karty. Na druhý deň to už bolo lepšie – mladí žilinskí futbalisti sa odvážne pustili do slávneho španielskeho Atletica Bilbao. Prehrávali po lacných góloch 0:2, ale nevzdali to a v posledných sekundách strelili víťazný gól. Veru, odvážni Dávidovia často porážajú Goliášov. Vietnamci vyhnali Američanov a mňa vždy mrzelo, že sme sa 21. augusta 1968 nedokázali vzoprieť Rusom, ktorí robia podobné zlo ako americkí banditi.

Chýba nám odvaha – zastaviť linku, upozorniť na problém, povedať pravdu do očí, postaviť sa presile, bezpráviu a zlu. Vo firmách aj v štáte nám často chcú rozkazovať arogantní zbabelci – majú silné reči, ale ich činy a výsledky za veľa nestoja. Chyby hádžu na druhých a prisvojujú si zásluhy, ktoré im nepatria. Radi rozdávajú peniaze a balíčky, ktoré sami nevytvorili. Menia svoje názory tak, aby sa zapáčili čo najväčšiemu publiku, nemajú odvahu povedať pravdu alebo priznať si svoju chybu. Nedávno popisoval môj kamarát v médiách kauzu jednej smutne známej univerzity, ktorá svojmu menu robí odbornú aj morálnu hanbu. Listom sa mu ozval jej rektor, ktorý mu vysvetľuje, že zlo vykonávajú tí čo o ňom píšu a poškodzujú dobré meno inštitúcie. Šéf organizácie, ktorá svoje dobré meno už dávno stratila, ho chce vylepšiť tým, že bude o problémoch a ich príčinách mlčať. Ľudia, ktorí nemajú odvahu diskutovať o veciach a hľadať pravdu, ničia svet okolo nás. Môžu si svoje mená vylepšiť titulmi, vyobliekať sa do talárov a ornátov a rozprávať pekné reči. Ak nebudeme odvážni, budú nám vládnuť a rozkazovať zbabelci.

Hans – Adam II. von Liechtenstein, vo svojej knihe píše: Bolo by iste príjemnou a úspešnou zmenou, keby sa ľudstvu v treťom tisícročí podarilo premeniť všetky štáty na podniky, ktoré by slúžili ľuďom. Akcionári tohto podniku služieb „štátu“ by boli vlastní občania, ktorým by štát vyplácal vlastné zisky.

Nesmieme sa báť odvážne vykročiť do nového sveta, klásť si otázky, ktoré si „šéfovia“ dnešného sveta ani nevedia predstaviť a hľadať odpovede, ktoré v učebniciach ekonomiky a riadenia podnikov určite nenájdeme. Opakovanie nezmyslov nám nepomôže, iba odvážne hľadanie pravdy a porozumenie Slovu života.