Opravári sveta

Niekedy mi ľudia hovoria, že nosím ružové okuliare. Majú na mysli, že sa pozerám na svet optimisticky a teším sa z pozitívnych zmien okolo nás. A čo mám robiť, keď každý deň stretávam opravárov sveta? Sú to tí, ktorí opravujú pokazené veci vo svojom okolí – vykradnuté fabriky, narušené životné prostredie a vzťahy medzi ľuďmi, služby, za ktoré platíme štátu, ale nefungujú. Nenadávajú, pretože už dávno vedia, že to nepomôže. Nerozprávajú o tom, čo „by sa mohlo zlepšiť“, ale zlepšujú – každý podľa sféry svojho vplyvu, schopností a energie. Je ich neskutočne veľa, ale sú skrytí. Nepotrebujú sa ukazovať, robia si svoju prácu a nemajú čas na prezentácie svojich úspechov.

V posledných týždňoch som s nimi sedel na rôznych miestach. Najskôr na Biskupskom úrade v Žiline, kde v letnom čase zaplnilo sálu vyše 120 ľudí – podnikateľov aj duchovných. Tu si môžete stiahnuť ich prezentácie. Diskutovali sme o slušnom podnikaní, spoločnom dobre, spravodlivej mzde, cene aj o základných pilieroch sociálnej náuky cirkvi, ktoré Bernard Mišovič, SJ zhrnul do troch krokov – vidieť, posúdiť a konať. Braňo Kožuch spomenul výrok pápeža Františka z Turína: Buďte kreatívni! Buďte tými, ktorí sú kreatívni každý jeden deň, buďte remeselníkmi budúcnosti!

Denis Blaho hovoril o tom, že nestačí mať iba talent, ale kto chce stáť pred kráľmi musí k tomuto daru pridať aj usilovnosť a disciplínu, ktoré vedú k zručnosti. Denis zároveň citoval Bahamského pastora Mylesa Munroa, ktorý pred časom zahynul pri leteckom nešťastí: „Najbohatšie miesto na svete nie sú zlaté bane v Južnej Amerike, ani ropné polia v Iraku alebo Iráne. Nie sú to diamantové bane v Južnej Afrike ani žiadne banky sveta. Najbohatšie miesto na planéte je len neďaleko od nás. Je to cintorín. Sú tam pochované firmy, ktoré nikdy nezačali, objavy, ktoré nikdy neboli urobené, najpredávanejšie knihy, ktoré neboli napísané a majstrovské diela, ktoré neboli nikdy namaľované. Na cintoríne je pochované najväčšie bohatstvo nevyužitého potenciálu. Benediktín Michal Mária Kukuča zakončil svoju prednášku vetou: „Svätosť a podnikanie majú ísť ruka v ruke. Podnikateľ sa môže stať úspešným nie napriek viere, alebo popri viere, ale vďaka viere.“ Stanko Kereškéni hovoril o svojom podnikaní, ktoré ho učí pokore a skúškach, ktoré prekonávajú spoločne s manželkou Zuzankou. Stanko povedal: „Ak hľadím na Ježiša, hora problémov sa stáva menšou a menšou. Keď sa pozerám na horu predomou, môj Pán sa stáva menším a menším. Hovoril o tom, ako sme často zameraní iba sami na seba, namiesto toho, aby sme boli zameraní na cieľ – Pôvodcu a Zavŕšiteľa našej viery. Aj zakladateľ firmy Kinekus, Števko Súkeník s manželkou Majkou hovorili o podnikaní a rodine aj o tom, že v momente, keď dieťa otvorí oči, začne sa učiť. Každý deň, každú minútu…Buďte mu dobrým príkladom, povzbudzovali nás manželia Súkeníkovci. Môj priateľ, biskup Českej cirkvi husitskej, Jurko Jordán Dovala, hovoril aj o láske v podnikaní: „Lásku vnímam ako najdôležitejšiu súčasť podnikania: Milovať ľudí, zamestnancov, spolupracovníkov. A tú lásku im aj dávať najavo. Láska vedie k vyšším výkonom, lebo ak som zamestnanec, chcem urobiť niečo pre toho, na kom mi záleží. Ak ma môj nadriadený má rád, ak z jeho strany cítim pochopenie, priazeň a lásku, snažím sa podať čo najlepší výkon, aby som mu náklonnosť opätoval, aby som ho nesklamal. Ak robím pre niekoho, kto ma nemá rád, snažím sa odviesť nutné minimum, na výkone mi nezáleží, dokonca môže škodiť. Jurko mi dnes telefonoval a ja som mu hovoril o tom, že nadávaním, krikom a násilím nezmeníme svet k lepšiemu. A Jurko mi svojim pokojným a usmiatym hlasom odpovedal: „Máš pravdu Janko, svet meníme našim tichým a láskavým pôsobením.“

Na druhý deň sme mali seminár s otcom Bernardom o vzťahoch. Prišla za mnou mladá mamička Monika. Zakladá spoločenstvo žien po materskej dovolenke, ktoré chcú robiť užitočné veci, podnikať a nechcú sa nechať diskriminovať zamestnávateľmi len preto, že majú malé deti a rodinu.

Ďalší deň som cestoval do Prešova, kde ma v Gréckokatolíckej Charite Prešov privítal jej šéf, Peter Valíček. Stretol som tam obdivuhodných ľudí, ktorí dvíhajú bezmocných blížnych z ulice, podávajú im ruku a snažia sa ich po dlhej a namáhavej ceste vrátiť do normálneho života. Ťažká práca, nie každý prípad je úspešný, ale chlapi, ktorí sa dostali z pekla závislosti a dnes vyrábajú nábytok, výrobky a poskytujú služby v charitnom pneuservise, povzbudzujú k ďalšiemu úsiliu. Peter mi nadšene rozpráva o svojich ďalších plánoch a vťahuje ma do spolupráce, ktorá mi dáva oveľa väčší zmysel ako optimalizácia montážnej linky v automobilke. Z Prešova sa vraciam do Tatranskej Lomnice a Spišskej Novej Vsi, kde sedíme s účastníkmi Podnikateľskej univerzity a spolupracovníkmi firmy Embraco s Milanom Zeleným. Milan naberá veľkú energiu, lebo vidí vyše 100 nadšených účastníkov, ktorí kladú dobré otázky a cítiť z nich silnú proaktivitu. Paráda! Milan rozpráva o metamorfóze sveta a stratégii 3P – pochopiť nové javy v biznise, prispôsobiť sa im a využiť ponúkané príležitosti. Hovoríme aj o tom, že budeme musieť zmeniť mnohé „paradogmy“ o neustálom raste a nakopávaní ekonomiky. Zhodli sme sa na tom, že si svet dokážeme opraviť sami – zdola, bez zbytočných medzičlánkov, ktoré často iba zdržujú a klamú. Ďakujem chlapcom z Embraca za perfektnú akciu, mám ich rád – Nora, Braňa, Fera, Marcela a ďalších…

A pokračujem ďalej – smer Praha, sčítanie Ružových slonov. Honzo Mašek z 3M zvolal ľudí do Prahy na stretnutie Ružových slonov, len tak, bez jasného programu. Už sa nám zaregistrovalo vyše 100 ľudí a na stretnutí nás bolo vyše 50. Najmladší ešte nemal 30 a najstarší presiahol 75. Keď sme sa predstavovali, každý hovoril o rodine, hodnotách, o tom, aké dôležité je ozdravovať svet okolo seba. Vedľa mňa sedel bývalý šéf 3M David Vrba a hovoril o tom, že je smutné, keď navštívi firmu plnú smutných ľudí. Zhodli sme sa na tom, že by bolo dobré rozsvietiť v mnohých podnikoch a cez svetlo tam priniesť zmysel, radosť, slobodu a slušnosť. Sedím v centre Prahy medzi ľuďmi, ktorých príbehy by som dokázal počúvať hodiny. Nehovoria o peniazoch, produktivite ani raste ziskov, chcú sa prepájať a pomáhať. Teším sa na ďalšie akcie. Ozýva sa mi Tomáš Hajzler z Peoplecommu – spolupracujeme cez Basecamp na novej knižke Vlastní cestou a pripravujeme náš spoločný seminár Slušná firma v Žiline. V Prahe som po 30 rokoch stretol svojho učiteľa Rudolfa Pohla, už ťahá na 80, ale stále učí a je plný energie. Volá k nám svojich doktorandov a vidím, že vie zapaľovať rovnako, ako sa mu to podarilo pred rokmi v mojom prípade. Vďaka Majstre!

Večer sa k nám pridáva moja dcéra Lucka. Vracia sa zo sústredenia svojho športového tímu. Po tréningu mali psychologickú prípravu, kde si písali na lístočky „čarovné“ slovíčka, ktoré by im mali pomáhať. Lucka sa vyjadrila, že kecy nepomáhajú, len tvrdý tréning a akcia, ktorá prinesie góly a víťazstvo. Moje dieťa, hovorím si, ani ona nemá rada prázdne reči a slová na lístočkoch bez akcie. Aj ju budú raz označovať za blázna alebo anarchistu ako mňa.

Vraciam sa z Prahy na našu záhradu v Měrůtkach pri Kroměříži, kde celé leto tvrdo pracujeme spolu s Milenou. Leje z nás pot, večer sa ledva hýbeme a pripravujeme si jedlo z vlastných produktov. Je to jedna z najkrajších dovoleniek, all inclusive z vlastnej záhrady. Posielam pozdrav ďalšiemu gazdovi Milanovi Zelenému do južných Čiech. Je smutný zo sucha a píše mi: „Vidím, že máš práce až-až na tak velkém pozemku. Přeji vodu. Já stále bojuji, ale mám mladé králíky, holuby, kachňata a housata (poprvé) a v umělé líhni ještě pávata. Je štěstí, že zvířata mají vody dost. Horší je to se stromy, růžemi a květinami. Tak se drž, autonomie není snadná.

Veru, autonómia, sloboda a zodpovednosť nie sú ľahké. Sú však krásne a dávajú nášmu životu zmysel. Zajtra odchádzam do kláštora medzi Benediktínov a po návrate sa teším na seminár Stratégie pre nový svet podnikania a spoločný kemp so super skupinou podnikateľov v Terchovej. 29. augusta sa stretneme na workshope partnerov nášho družstva Agrokruh a budeme ochutnávať novú úrodu zdravej zeleniny. A teraz mi povedzte, prečo by som sa mal vidieť veci smutne a čierno, keď každý deň stretávam úžasných ľudí – opravárov sveta. Pridajte sa