Povedzme si pravdu

Mnohí ľudia nadávajú na vládu a politikov, ktorých základnou metódou práce je klamstvo. Od Bruselu, cez Washington, Moskvu, Atény, Prahu a Bratislavu všetci väčšinou klamú svojich voličov. Prečo? Aby ich volili znovu. Lenže klamstvo nie je iba bežnou praktikou politikov, ale aj mnohých ďalších. Takmer denne sa stretávam s tým, že niekto sľubuje to, čo nevie splniť, vedome klame a podvádza svojich spolupracovníkov alebo zákazníkov. Objednám si nábytok, majú dodací termín 7 dní a ani pod 14 dňoch mi nevedia povedať kedy dodajú. Objednám si remeselníka a on jednoducho nepríde, nezavolá, je mu to jedno. Klame sa v podnikoch – na poradách, v hláseniach, reportoch a v projektoch.

Šéf projektu si navrhne termíny, celé mesiace sa tvári, že všetko ide podľa plánu a na konci projektu obsiahlo zdôvodňuje, prečo sa to nedalo stihnúť. Posledné mesiace sú aj ukážkou toho, ako klamú a podvádzajú sú rôzne športové zväzy – ich funkcionári si užívajú peniaze z korupcie a neexistuje sila, ktorá by ich mohla skontrolovať alebo vymeniť. Grécky premiér klame svojich občanov, že všetko bude v poriadku, ale klamú aj tí, ktorí Grékom požičiavali a vedeli, že sú to stratené peniaze. A klamú aj teraz, lebo nepomáhajú Grécku, ale bankám, ktoré urobili chyby a zase zaplatíme to za nich zaplatia nevinní. Klamú nám, aj keď hovoria, že keby skrachovali banky nastal by kolaps. Podľa mňa by nastal konečne poriadok. Koľko klamstiev je v médiách okolo vojny na Ukrajine alebo ľudí, ktorí utekajú do Európy. Nedávno som čítal, že Ukrajinskej vláde radí bývalý slovenský premiér so svojim ministrom financii. Mal som pocit, že tí dvaja hovorili pravdu, len keď sa pomýlili. Nuž kto vie, bude to možno pre Ukrajinu väčšia rana ako útoky ruských separatistov.

Vidím ako vo firmách niekedy kritizujú prenasledujú poslov zlých správ a pracovníkov, ktorí upozorňujú na problémy. Mnohí ľudia sú potom radšej ticho, zamlčujú alebo nepravdivo popisujú skutočný stav vecí. Vyzerá to, že veci bežia tak, ako sú naplánované, všetci vedia, že to nie je pravda, ale sú radšej ticho. A pritom každý vie, že opravovanie nepodarkov alebo riešenie reklamácii je oveľa drahšie ako zachytávanie chýb na začiatku. V projektoch je to podobné – čím neskôr zachytíme problém, tým sú následky väčšie.

Podvádzame niekedy aj sami seba, keď si dávame predsavzatia a sľuby, ktoré nedokážeme splniť. A podobne klameme aj ľuďom okolo – je nám nepríjemné povedať slovo nie, chceme sa rýchlo zbaviť problému a tak sľúbime hocičo a presunieme ho do budúcnosti. Nechceme si robiť zbytočné problémy, nech sa radšej popáli niekto druhý. Náš problém nie je len v tom, že vedome nepovieme pravdu a klameme, ale aj v tom, že nedokážeme ukázať na nepravdu, chybu a nespravodlivosť. Naše pohodlie a pokoj v danej chvíli, však často vymieňame za veľké následky našej ľahostajnosti a ignorancie v budúcnosti. Hovoríme často druhým ľuďom to, čo chcú od nás počuť a škodíme im tým, lebo nedostávajú pravdivú spätnú väzbu a nemajú možnosť zmeniť sa k lepšiemu.

Hovorí sa, že lož má krátke nohy, má však často dlhé a veľké následky. Pravda je lepšia. Máme čisté svedomie a nemusíme si všetko pamätať. Je mi jasné, že pojem „hovoriť pravdu“ súvisí aj s tým, aké informácie v danej chvíli máme a ako sme ich interpretovali. Nechcem teraz filozofovať o absolútnej a objektívnej pravde, skôr o zbabelosti, ktorá nám bráni povedať v danej chvíli nepríjemnú vec, odmietnuť niečo, čo je proti nášmu svedomiu, alebo riešiť vážnu situáciu, ktorej by sme sa chceli vyhnúť.

Klamstvo niekedy balíme to pekného obalu. Keď šéf projektu hovorí, že „ to v podstate funguje,“ znamená to, že to nefunguje vôbec. Keď povie, že je to skoro hotové, sú určite ešte ďaleko od cieľa alebo na tom ešte ani nezačali pracovať. Je ťažké niekedy povedať pravdu proti presile, ktorá ju nechce počuť. Ja sám mám skúsenosti s tým, že nepríjemnú pravdu lepšie prijímajú v podniku špičkoví odborníci ako tí, ktorí ani nevedia čo nevedia. Pravda môže niekedy aj zraňovať. Upozornenie na chybu v procese alebo projekte môže poukázať na spolupracovníka, ktorého radšej zakryjeme. A na konci mu budeme usilovne pomáhať odstrániť katastrofu, ktorú spôsobilo to, že sme včas nereagovali. Naše firmy sú plné obetavých „záchrancov“, riešiacich problémy, ktoré sami spôsobili.

Je ľahšie byť ticho, prifarbiť realitu alebo povedať lož, len aby sme sa vyhli konfliktu. Má to však zlé následky – vyberáme z konta dôvery, potláčame naše svedomie, z klamstva robíme pracovnú metódu a niekedy ho nazývame „umením kompromisu.“ Čas nám však postupne prináša ako bumerang následky našich pochybení. Mám niekedy strach a zabúdame, že pri nás stojí silný Spojenec pravdy. Ten, ktorý nám povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14:6 ). A odkázal nám, že tí, čo verili lži, neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť, budú raz odsúdení…

Hovorme pravdu, nebojme sa a buďme statoční – pomôže nám to odstraňovať problémy, posilňovať dôveru a výkonnosť, budovať kultúru postavenú na princípoch a má to aj pozitívny účinok na dobrý spánok.