Mnohí ľudia študujú knihy o úspešnom podnikaní a živote, vymýšľajú stratégie a plány. Snažia sa predpovedať budúcnosť a čo najlepšie sa na ňu pripraviť. Svet sa však mení tak rýchlo, že to stratégom a plánovačom často nevychádza. Prerábajú svoje analýzy, prognózy a akčné plány, snažia sa vyhnúť riziku a výsledkom je, že stoja na mieste – s hromadou nepoužiteľných a nepoužitých analýz a plánov. A druhí ľudia, napríklad v Číne, Kórei, Vietname, Malajzii alebo Singapúre idú dopredu, urobia prvý krok, vyhodnotia ho, pripravia krok druhý a vykročia.

Kroky sú pohyb a aktivita. Umožňujú nám posunúť sa ďalej, lepšie spoznať prostredie a pripraviť sa na kroky, ktoré budú nasledovať. Krokmi sa pohybujeme k cieľu, nesprávne kroky môžeme opraviť a vykročiť znova, učíme sa, získavame znalosti a skúsenosti. Plánovanie bez vykročenia znamená stáť na mieste, bez toho, aby sme sa videli dopredu, niečo nové sa naučili, posilnili sa a kráčali ďalej. Je to pasivita, obava z chýb a budúcnosti, je to to najhoršie, čo môžeme v dnešnej dobre robiť – nerobiť nič a stáť na mieste.

Na diskotékach tancujú s najkrajšími dievčatami tí, čo vykročia a nie tí, čo si dodávajú odvahu v bare. V podnikaní sú úspešní tí, ktorí urobia prvý krok, z neho odvodia krok druhý a postupne predbehnú teoretikov, ktorí hľadajú „optimálne riešenia,“ boja sa riskovať a vykročiť. Tí prví sú odvážni a úspešní podnikatelia, tí druhí obyčajne píšu a učia teórie o podnikaní a inováciách – o tom, čo sami nikdy nemali odvahu urobiť.

Kráčať a hľadať vlastnú cestu neznamená ignorovať teórie, dobré skúsenosti a praktiky druhých, nie je to nezodpovedné riskovanie, hazardovanie ani nejaké náhodné skúšanie a opravovanie. Je to objavovanie, učenie sa a pohybovanie sa dopredu – v podnikaní aj vo svojom osobnom rozvoji.

Svet sa mení. Už to nie je ten stabilný a predvídateľný svet, o akom písali knihy učitelia strategického manažmentu a podnikania. Mnohé zmeny sú nepredvídateľné a veľmi rýchle. Keď vstupujete do neznámeho prostredia, tak je ťažké správne naplánovať 100 krokov. Môžete však urobiť prvý krok. On nemôže byť nesprávny lebo je prvý. Tak ako u dieťaťa, ktoré sa učí chodiť, písať alebo u podnikateľa, ktorý sa pokúša o úspech u svojho prvého zákazníka. Je to jednoducho prvý krok. Môžeme sa vrátiť a vykročiť iným smerom, ale už máme spätnú väzbu a malú skúsenosť. Môžeme zmeniť smer alebo veľkosť ďalšieho kroku a znovu uvidíme výsledok, vnímame nové prostredie a získavame novú skúsenosť. Postupne sa rozbiehame, kroky sú rýchlejšie a smer jasnejší. Z prechádzajúcich krokov, vznikajú kroky ďalšie, prostredie už nie je úplne neznáme, všetko nám ide zrazu lepšie, začínajú nás považovať za odborníkov, expertov, profesionálov. Len preto, že kráčame, učíme sa a ideme dopredu. Nemáme konečný cieľ a nikdy nebudeme „za vodou,“ pretože objavujeme novú krajinu nášho života a ciele sa nám odrazu vynárajú v jednotlivých krokoch našej cesty. Hľadáme, objavujeme – svoju cestu, zmysel, povolanie. Toto je stratégia – v živote aj v podnikaní. Začína prvým krokom a nikdy nekončí. Postupne zistíme, že okolo nás kráčajú ďalší, aj oni hľadajú ďalšie kroky, objavujú a učia sa. Keď naše sily slabnú, kroky sú menšie a neistejšie, začínajú prešliapavať ďalšiu cestu práve oni. Sú mladí, s vlastnými pohľadmi na svet, novými riešeniami a cestami. Prvým krokom začína život. Chlapec, ktorý ho neurobí, nechytí za ruku to správne dievča, nedostane šancu na krok ďalší. Podobne ako podnikateľ, ktorý nezačne, bude možno raz rozprávať mládeži aké mal kedysi úžasné myšlienky a predbehli ho iní. Nikto ho nepredbehol, len ostatní kráčali a on sa bál. Neurobil prvý krok, a tak nedostal šancu na druhý ani na tretí. Takto to v živote chodí. Urobte prvý krok a on vám ukáže krok druhý. Alebo neurobte nič. Niekedy hovorím mladým ľuďom, že majú dve výhody – majú v sebe energiu urobiť ešte veľa krokov a vedia tak málo, že môžu ísť ľubovoľným smerom. A toto objavovanie je na našom živote krásne a neopakovateľné. Tak do toho. Žiaden strach. Jednoducho urobte prvý krok. A potom uvidíte, aké úžasné veci sa budú diať.

0