Otec Anton Srholec

Voláme ho Otec Antonio. Náš milý Anton Srholec, kňaz a salezián, ktorý prežil 10 rokov vo väzení, z toho veľkú časť v uránových baniach Jáchymov. Potom 10 rokov ako robotník, usilovne študoval, písal, dodával silu druhým a pomáhal. Mám veľmi rád tohto, vyše osemdesiat- päťročného muža, ktorého som ešte pred pár rokmi videl opravovať strechu vo svojom domove pre bezdomovcov Resoty. Pomáha mi svojim nadhľadom a láskavosťou, pokorou a príkladom.

Nedávno mi poslal takýto pozdrav:

Odpoveď 85.

Na staré kolená ako malý chlapec. Radostne, že život nemám za sebou, ale pred sebou. Neviem, kto to povedal, že kto má večnosť, má času dosť.

Na stole hŕba Vašich pozdravov. Po jednom ich preberám, pohrávam sa s nimi, študujem tajný kód, či zmysel, čo ste vložili do svojho prejavu. Spomínam si na kus cesty, čo sme spolu prešli, na situácie, kde sa kryštalizovala, prežívala naša príbuznosť, kde sme uverili, že sme naozaj sestry a bratia, kde nám rástli krídla, ktoré nás povzniesli nad hmotu, priestor a čas a my sme pili z prameňov Ducha, manifestovali našu duchovnú podstatu, hľadali správne slová, požičali si z piesne, či z Písma, zaháňali smútok, samotu, fúkali na rany, snívali, alebo rozmnožovali radosť.

Až sestra Rita ma vydurila z môjho snívania: „Urob si konečne poriadok na svojom stole!“

Poriadok pre mňa neznamená jednoducho spáliť listy a mosty. Skorej systém, posun do vyššej roviny, kde je viac trvania, svetla, pravdy a lásky.

Z celého môjho krátkeho rímskeho pobytu ma najviac dojal a presvedčil pohľad na obraz Michelangela, Posledný súd. Na ňom ako Panna Mária pomocou ruženca ťahá z očistca celý strapec ľudí, ktorí na ňu upierajú svoje zraky a ten jej ruženec je ako lano. Všetkých unesie. Podobne aj my sa nesieme, dvíhame na jemných vláknach myšlienok, modlitieb, želaní, spomienok, zážitkov, ktoré ako nepretrhnutelné lano nás dvíhajú z našej ľudskej všednosti, pominuteľnosti a biedy do nového sveta, ktorý máme stále pred sebou.

Pre Vašu vernosť a spravodlivosť budem zachránený nie len ja, ale celé toto ohrozené mesto, o ktorom pesimisti v Biblii píšu ako o Sodome. Vyslovujem Vám úprimné poďakovanie za Vaše priateľstvo a za všetky prejavy Vašej úcty.

Pred pár dňami som sa s Otcom Antoniom dohováral na rozhovore a on mi odpísal:

Janko, som už unavený, dosť chorý a bolí ma aj rozmýšľať. Posielam Ti odpovede, lebo Ťa mám rád. Bolo by treba to učesať a upraviť. Na viac nemám. Srdečne Ťa pozdravujem. Antonio

Tu je rozhovor

Otec Antonio, považujem Vás za podnikateľa, ktorý poskytuje veľkú hodnotu ľuďom v núdzi. Dávate im nielen strechu nad hlavou, ale aj lásku, prijatie, dôstojnosť. Predpokladám, že nie vždy dostanete za svoju prácu vďaku a nie všetky vaše činnosti prinesú očakávaný úspech. Koľko ľudí približne prešlo cez Vaše ruky a ruky Vašich spolupracovníkov?

Slovo podnikanie sa u nás udomácňuje až po páde komunizmu. Dovtedy podnikanie bolo podozrivé. Všetci sme mali nadšene budovať socializmus. Aj tento pojem chcel vyjadriť sekulárnou formou činnosť, ktorú ako úlohu pre človeka dáva Boh. Budovať Božie kráľovstvo. Každý človek na tomto svete má svoje poslanie. Vytvárať ľudské, (božie) prostredie, kde možno dôstojne, ľudsky žiť a popri tom sa vybudovať ako osobnosť, ktorá bude prijatá do ďalšej formy našej existencie. Podnikať znamená využiť talenty a dary, ktoré sme dostali a tak dávať zmysel nášmu ľudskému bytiu. V mojom projekte prešlo skoro 900 mužov, ktorým poskytujeme náhradný domov. Domov znamená aj priestor, o ktorý sa starám. Títo ľudia na pokraji našej spoločnosti ma obohacujú. Uvedomujem si, ako je dobre, keď človek má domov a vie, kam ide.

Pred pár rokmi ste boli dosť skeptický v pohľadoch na podnikanie a podnikateľov, hodnoty a ciele podnikania na Slovensku. Zmenil sa v niečom medzitým Váš názor?

Ak som skeptický na podnikanie a na ľudí, čo sa trápia so životom, tak iba ak to robia zo zištných dôvodov. Podnikať sa má hlavne so srdcom. Ako kedysi šport, spev, tanec. Pre radosť. Aby sme obohatili svet a pri tom dorastali k vyšším, duchovným hodnotám. K radosti, aj keď sa tvorba, podnikanie nepodarí. Trpezlivo a s vierou niesť aj svoj zranený, niekedy nepodarený ľudský údel. Na Slovensku sme podnikanie po dlhej prestávke len obnovili. Ako súťaž, kto rýchlejšie, kto viac a víťaziť za každú cenu. Chce to čas. Naučíme sa.

Mám niekedy pocit, ako keby sa spoločnosť polarizovala. Mnoho ľudí bojuje proti niečomu, nadávajú si, vzájomne sa zosmiešňujú a urážajú. Z Vás som vždy cítil dobro, vľúdnosť, láskavosť a nadhľad. Kde sa berie medzi ľuďmi toľko negatívnych emócii a agresivity? Zabúdame na Boha a pravidlá spolužitia, ktoré nám dal? Ako vidíte ďalší vývoj spoločnosti, ktorá si hovorí, že je slobodná a demokratická a práve v pod zástavou slobody a tolerancie mnohí netolerantne pošliapavajú práva druhých?

Chýba nám jednotiaca sila. Spoločný cieľ. Komunistický ideál padol ako dom z karát. Na Božie kráľovstvo sme zabudli. Naša spoločnosť je atomizovaná. Ako hŕba štrku. Jednotiacim cementom môže byť iba duchovná idea. Nič múdrejšieho nemáme, ako stará židovská, ježišovská múdrosť. Budeme ju musieť opäť prerozprávať a nájsť aplikáciu na potreby nášho súčasného sveta.

Pred pár rokmi ste mojim rodičom na jednom stretnutí povedali, aby na mňa dávali pozor. Čo ste mali vtedy na mysli? Pýchu alebo nejaké iné nebezpečenstvo?

Vtedy som Ťa chápal ako idealistu. Bál som sa, že sa skoro vyčerpáš, unavíš a narazíš. Som rád, že som sa mýlil. Ty vytrváš. Máš dobré základy a ciele.

Vidím Vás často ako sa vyjadrujete k rôznym spoločenským témam, aktívne sa zapájate do zmien v našej krajine a vyjadrujete sa veľmi priamočiaro. Vaša aktivity vo veku 85 rokov vo mne vzbudzuje obdiv, hlavne, keď ju porovnám s pasivitou ľudí, ktorí sú o niekoľko generácii mladší ako Vy. Za čo bojujete a prečo?

Ja poznám svoje mantinely. Kde môžem, vyhýbam sa médiám. Nemusím a už ani nemôžem rozumieť problémom súčasného sveta. V čom by som sa nemal mýliť, je moje osobné, aj naše spoločné smerovanie. Starý človek by mal neomylne vedieť rozlišovať medzi hmotným a duchovným, medzi plytkým a hlbinou a medzi lacným, prechodným, podenkovým a tým, čo je trvalé. Dokážem sa tešiť s tancujúcimi, lebo viem, že aj to môže byť formou bohoslužby a dopriať bohatým, lebo aj oni môžu byť štedrí a vedia, alebo sa dozvedia, že aj im sa kráti deň a so sebou si nič nezoberú.

Stačí na ochranu rodiny referendum a správne zákony, alebo sa musíme viac snažiť my všetci – otcovia, mamy, starí rodičia a deti? Nespoliehame sa niekedy príliš na štát a nechýba nám zodpovednosť za naše vlastné životy a osudy?

K referendu som išiel len z úcty k toľkým pekným rodinám, ktoré slušne žijú, trápia a tešia sa s deťmi a boli na tom zaangažovaní. Tak by to malo byť. Keď ale pribúda ľudí, ktorí na to nemajú, treba ich rešpektovať a nechať žiť. Od referenda som veľa nečakal. Škoda peňazí, času a energie. O živote a o budúcnosti sa rozhoduje v spálňach, v detských izbách, v škole. Všade, kde sú čestní a zodpovední ľudia. Tu veriaci ľudia spolu so všetkými čestnými ľuďmi odovzdávajú pekný kus práce. Ale máme rezervy, lebo sú nás na Slovensku milióny a žatva je stále veľká. Kedysi sme príliš obracali oči k nebu, aby usporiadalo náš svet. Dnes to čakáme od zákona a od štátu. Treba nájsť novú syntézu hlbokej viery a zodpovednosti za náš svet.

Žijeme v bohatstve, aké možno nikdy v histórii na Slovensku nebolo. Napriek tomu máme veľa ľudí bez domova, ľudí závislých na rôznych nerestiach, osamelých starých ľudí, rodičov bez detí a detí bez rodičov. Viem, že ste v živote stretli mnohých ľudí, ktorí trpeli – niektorí možno nedostatkom peňazí, iní nezvládnutím moci alebo nedostatkom lásky. Kde je vidíte príčiny tohto stavu? Nemali by ísť niekedy do polepšovne alebo liečebne namiesto detí, ich rodičia?

Blahobyt, aký máme dnes, nemali ani stredovekí králi a grófi. Možno práve preto, že neuniesli ani vtedajší blahobyt, mnohé rodiny degenerovali, vymreli a museli zo scény. Jeden zo starých cirkevných Otcov tvrdí, že veľké bohatstvo, ktoré máme, sme ukradli chudobným. Aj Ježiš vyslovil bohatým Beda! Je to zložitá a citlivá téma. Je žiadúce bohatstvo ducha: vzdelanie, výchova, charakter. Všetci si želáme dobré zdravie. Ťažko chorý človek by dal za zdravie polovicu svojho kráľovstva. Nebezpečné a škodlivé je žiť len pre hromadenie bohatstva, ktorého symbolom sú peniaze. Bezohľadné hromadenie kapitálu a moci. Pyšné sebavedomie, že ja mám viac ako iní. Bezohľadnosť k iným spoluobčanom. Ignorovanie skutočnosti, že sme všetci jedna Rodina a sme navzájom za seba zodpovední. Chudobní sú mierou nášho blahobytu. Sociálna politika, solidárna cirkev, múdrosť detí, radosť z rozdávania, sloboda jednoduchých, prostých ľudí, ochota deliť sa a pomáhať, to sa všetko budeme musieť naučiť. Ak Život je jedno z božích mien, akákoľvek služba životu je službou tomu Najvyššiemu. Hodnota človeka sa bude merať podľa toho, nakoľko a na čo premieňa svoje talenty v danom priestore a čase.

Dostávam od Vás občas pozdravy, z ktorých cítim veľký nadhľad a pokoj. Ako sa žije človeku, ktorý má vyše 85 rokov, prežil viaceré režimy a premeny spoločnosti, bol prenasledovaný a oslobodený a dnes vidí všetok ten chaos okolo? Ako vidíte budúcnosť Európy a našej krajiny v nej?

V dlhých hodinách samoty som sa naučil žiť svoj život dačo ako provizórium. Ponížený a deprimovaný človek pod tlakom hladu, chladu je ako maratónec na trati. Dôležité je bežať a myslieť na cieľ. Dnes je celý svet v pohybe. Európa, v ktorej nám je dopriate žiť, by nemusela byť ako teplý koláčik na občerstvenie, ale veľký domov, ktorý vyžaruje myšlienky do celého sveta. Napriek toľkým rozdielom a traumám z minulosti sme sa zjednotili v budovaní spoločného domova, v ktorom nachádzajú domov aj mnohí príchodzí z iných kontinentov a kultúr. Udržať Európu znamená uskutočňovať našu osudovú globalizáciu v duchu lásky. Ak sa nám to nepodarí, v budúcnosti sa svet prepadne do nových hrôz, o ktorých sa nám ani len nesníva.

Dá sa svet lepšie naprávať bojom alebo odpúšťaním a zmierením? Kde je hranica? Máme prijať Zacheja, máme nastaviť aj druhé líce, ale na druhej strane všetci vieme, že keď dáme k zhnitému jablku jablká zdravé, tak zhnité jablko nedokáže ozdravieť, naopak – nakazí sa zdravé ovocie.

Protivníka si môžeš získať jedine ak ho obrátiš na svoju vieru. Násilie prináša nové násilie, nenávisť plodí novú vlnu nenávisti a to je zakliaty kruh. Východiskom je len trpezlivá diskusia a dialóg, v ktorom nás aj naši protivníci melú na svoj obraz. Nová syntéza, ktorej výsledkom už nie je čierno biely obraz sveta, víťazstvo mojej pravdy, ale nové videnie, poznanie, ktoré vyhovuje obidvom súťažiacim. Stávaš sa tým, proti komu bojuješ.

Otec Antonio. Nachádzam v Cirkvi poklady pre život a podnikanie (Benediktíni, Jezuiti, Saleziáni, a pod.), na druhej strane vidíme, že aj samotná Cirkev si niekedy nevie dať rady s mocou, intrigami, pýchou a ďalšími neresťami. Prečo nevieme využiť tieto dary pre náš život a spoločnosť lepšie?

Tých pokladov je v Cirkvi ako šafránu. Skorej veľký kapitál, s ktorým nik nevie narábať. Je to skorej balast a často pohoršenie. Ideálom je Cirkev chudobná, ktorá žije spolu s chudobnými a delí sa s nimi o život. Má dobre vypracovanú teóriu a prax sociálnej práce a mohla a mala by byť učiteľkou spravodlivosti a činorodej lásky. V podnikaní Cirkev nemôže zastupovať hierarchia, ale jej charizmatickí synovia a obetavé dcéry.

Február 2015, Ján Košturiak

https://www.youtube.com/watch?v=jBtx-FYSfvQ