Položil som pár otázok Danielovi Hevierovi

  1. Daniel, si veľmi kreatívny človek a robíš veľmi veľa vecí – od písania kníh, cez divadlo, hudbu, maľovanie až po rôzne charitatívne akcie a zapájanie sa do rôznych projektov, ktoré sa snažia o presadenie hodnôt v našej spoločnosti. Ako to zvládaš? Máš niečo, čo Ti pomáha definovať si priority? Odkiaľ berieš energiu a motiváciu?

Odpoveď by mohla byť stručná: nezvládam. Ale keď to trochu rozvediem, tak prichádzam na to, že veľa mojich vízií a plánov a nápadov som realizoval a tie, ktoré ostali, asi nemali potrebnú razanciu na to, aby sa presadili. Moje priority sa definujú z dvoch zdrojov – znútra seba, jednoducho intuitívne cítim, že niečo chcem a musím uskutočniť. A potom prichádzajú aj vonkajšie podnety – niekto si niečo objedná a je dostatočne presvedčivý alebo vytrvalý, aby to zo mňa vytrieskal.

  1. Poznám Ťa ako človeka, ktorý prečítal veľa kníh a snažíš sa pochopiť súvislosti a princípy sveta, v ktorom žijeme. Máš silný vzťah k Bohu a niekedy Ťa vidím trochu namosúreného na povrchnosť, úpadok hodnôt a slušnosti vo svete okolo nás. Ako vnímaš veci, ktoré sa dejú okolo nás s časovým nadhľadom, ktorý si napríklad zachytil vo svojej “Knihe, ktorá sa stane.”

Čítam nielen knihy s textami, ale aj nekonečnú knihu udalostí, dejov, tvárí (nielen Facebook), stretnutí, vzťahov… Som presvedčený, že žijeme v úžasnej dobe, vzrušujúcej, nabitej protikladmi, pokušeniami, ale aj výzvami… Mnohé sa rozhoduje pred našimi očami. Niečo vidíme, niečo iba tušíme, o niečom väčšina z nás nemá ani potuchy. Nožnice dobra a zla sa roztvárajú ako rozďavená žraločia papuľa. Niektorých to pretne napoly, iní budú uchránení. Ako kresťania vieme, že sa jednoducho veci, ktoré sú predpovedané (napríklad v Zjavení sv. Jána) stanú: len by sme akosi prosili, aby sme pri tom nemuseli byť. Ale takéto demo apokalypsy sa dejú v dejinách ľudstva vlastne od počiatku. Aby sme sa nemohli vyhovárať, že sme o ničom nevedeli, že nás nikto neinformoval.

  1. Hovorím niekedy podnikateľom, aby prekonali svoju špecializáciu a pozerali sa za hranice svojho odboru, aby prepájali svety a práve na ich rozhraní hľadali synergiu, inovácie a ďalšie poklady. Aj Ty prepájaš rôzne svety. Čo Ti to dáva? V čom Ťa to obohacuje a v čom Ty obohacuješ ich?

Do takej svojej štyridsiatky som bol aj ja jednostranne orientovaný človek: literatúra, umenie, kultúra… Ale tým, že som od 18 rokov na voľnej nohe, že som mal kapitalizmus už za hlbokého „sacálizmu“, som bol nútený uskutočňovať samorastlý marketing, manažing svojej existencie. A na staré kolená dobieham deficity z prírodných vied, ekonómie, informačných technológií. Mňa to obohacuje a mám nádej, že naopak, moja koncepcia kreativity a inovatívnosti môže obohatiť ľudí z druhého brehu. Aspoň sa to zdá podľa firiem, ktoré ma oslovujú na kreatívne workshopy.

  1. Pracuješ aj s deťmi a mládežou. Čo im podľa Teba najviac chýba? V čom sme my, dospelí, a naša spoločnosť deťom najväčšími dlžníkmi?

Na takéto ťažké a všeobecné otázky vlastne nemám odpoveď. Čo chýba deťom? Náš čas? Ale mali moji rodičia viacej času na mňa? Možno deťom chýba to, čo chýba všetkým nám: že nám vlastne nič nechýba. Ale to neber vážne: je to len taký bonmot. Skutočnosť je oveľa zložitejšia.

  1. Vždy keď sa stretneme, tak vždy skončíme pri téme Kreatívnej univerzity. Môžeš povedať, čo Ťa poháňa robiť na tomto projekte a čo je Tvoja vízia?

Chcel by som prispieť k inovatívnosti vzdelávania u nás. Vytvoriť platformu, kde sa stretne pragmatický zmysel s tvorivosťou, snívanie s ukotvením v realite, schopnosť pedagóga nadchnúť študenta, okysličenie skúseností starších s hľadaním a skúšaním mladosti, prepojenie spoločenských potrieb s potenciálom, ktorí majú ľudia v sebe, možnosť učiť sa celý život, meniť spoločnosť i seba a zároveň mať korene, kontinuitu.

  1. Na čom robíš a na čo sa najviac tešíš ako jubilant, ktorý v decembri oslávi šesťdesiatku?

Dokončil som jednu knihu a začínam písať niekoľko ďalších, uzavrel som účinkovanie v Národnom divadle a dostal som ponuky na 2-3 veľké scénické diela, maľujem obrazy, chystám sa viac ilustrovať, založil som kapelu s pesničkami pre celú rodinu, pokračujem vo svojej misii tvorivosti, no a trápim sa, radujem, zlostím, naháňam čas, ako každý.

  1. Keby si mal zhrnúť svoj doterajší život, objavovanie vlastnej cesty a nachádzanie zmyslu. Ako by si charakterizoval jednotlivé dekády svojho života? Je už človek, šesťdesiatnik, “kompletný?”

Je to zvláštny pocit: niekedy mám pocit, že som už všetko vykonal, že som svoje talenty zúročil a už by som si zaslúžil ísť si odpočinúť tam, kde nebude smrti ani žiaľu, ani náreku ani bolesti. Ale potom si uvedomujem, že život mi chutí a že ešte predsa chcem to a to uskutočniť, toho a toho sa dožiť, to a to zažiť.  

  1. V uplynulom roku sme obaja čítali minimálne jednu rovnakú knihu – Antifragile od Nassima Taleba. Čo si v nej našiel?

Taleb sa stal mojím „guru“, mnohé jeho postoje, názory a myšlienky som mal v sebe oddávna, ale on ich dokázal pre mňa sformulovať a podoprieť argumentmi.

  1. Daniel, viem, že si prečítal veľa kníh. Ale je jedna kniha, ktorá sa číta ináč, ako ostatné. Ako čítaš Bibliu?

Pred časom som ju začal čítať kompletne: od začiatku. Dnes som na str. 762. Čítam ju ako veľkolepý epos, ktorý napísali spoločne človek a Boh, ľudská ruka a Boží Duch. Je to arcipríbeh Božej lásky a ľudského zlyhávania a opätovného vstávania a prosenia o odpustenie. A je napísaná nielen pre ľudí dnešnej doby, ale aj o nás, ľuďoch tejto doby. Verím, že mnohé nemohli pochopiť predošlé generácie, tak ako my nemôžeme chápať pasáže, ktoré sú určené ľuďom budúceho veku.

  1. Keď hľadám na internete Tvoje knihy, mnohé sú vypredané. Nechcem ťa provokovať, ale spýtam sa: Je písanie kníh dobrý biznis? Dnes píšu knihy speváci, politici, hokejisti aj podnikatelia. Ako vidíš budúcnosť literatúry a knihy? Nie je umenie vytláčané z dnešného rýchleho sveta produktivity a biznisu?

Som rád, keď sú moje knihy vypredané. Niet smutnejšieho artefaktu ako kniha ležiaca v sklade vydavateľstva či v zberných surovinách. Písanie kníh je pre mňa poslaním, záväzkom voči darom, ktorých sa mi dostalo, ale je aj poctivým remeslom, ktoré ma živí. Bola mi dopriata možnosť živiť seba i svoju rodinu niečím, čo ma baví, napĺňa a čo pomáha aj iným. O knihy a literatúru sa nebojím. Pri posledných chvíľach tohto sveta sa bude zatvárať aj kniha našej skúsenosti a posledný rozprávač si bude vrývať udalosti do pamäti, aby ich raz vyrozprával.

Danielov názor na rodinu je tu a pripájam sa k nemu aj ja:

 https://www.youtube.com/watch?v=nad__h5k62Q