Teória obmedzení (Theory of Constraints) nás učí objavovať a prekonávať obmedzenia, ktoré nám bránia v dosahovaní našich cieľov. Prvým krokom pri hľadaní obmedzení je teda definovanie cieľa. Pozor, nehovorím o cieli v navigačnom prístroji, ale o našom živote. Svet robí cestu ľuďom, ktorí vedia kam idú, povedal kedysi Ralph Waldo Emerson. Sedeli sme nedávno v skupinke podnikateľov a diskutovali o tom, prečo nevedia Slováci premeniť svoje nápady na úspešné podnikanie tak, ako napríklad Američania. Môžeme hľadať dôvody v odlišnej histórii Ameriky a Slovenska, ekosystéme, ktorý dokáže rozvinúť prvotný nápad do biznis modelu a získať preň anjelských investorov, neskôr rizikový kapitál na vytvorenie prototypu a investorov na veľký biznis. Rozdiely sú určite aj vo veľkosti trhu, jazyku, kultúre a pod.

Som presvedčený, že pre prosperitu krajiny, ale aj slobodný a kvalitný život ľudí v nej, je schopnosť podnikania kľúčová. Keď sa vrátim k podnikateľskému ekosystému, tak nemám na mysli nejaké budovy, kde podnikateľom niekto radí s účtovníctvom a prenajíma im internet. Mám na mysli fungujúcu sieť profesionálov prepájajúcu ľudí, ktorí majú nápady (a možno ani nemajú schopnosti podnikať) s odborníkmi, ktorí vedia takéto semienko vložiť do správnej pôdy a rozvíjať ho. A postupne sa pripájajú ďalší – experti, ktorí majú znalosti, poznajú nové technológie, materiály, obchod, marketing, investičné nástroje a pod. Riziko je vysoké, ale všetci sa snažia dosiahnuť spoločný úspech, nie dobehnúť alebo oklamať toho druhého. Nie všetky projekty sú úspešné. Pri veľkom úspechu získa autor pôvodnej myšlienky iba niekoľko percent z celkového bohatstva. My takýto ekosystém nemáme, ale mnohí Slováci to už pochopili a začínajú svoje podnikateľské nápady sadiť v krajinách, kde je pre ne úrodnejšia pôda. Prekonali obmedzenie. Okrem toho, že zatiaľ nemáme úrodnú pôdy a podnikateľské semienka vyschnú veľmi skoro po zasadení, tak aj naše premýšľanie a konanie je iné. Sme často plní nedôvery a podozrievania, že nás tí druhí o náš nápad pripravia (a niekedy sa to aj stáva). Nie sme teda pripravení na spoluprácu, ktorá vyžaduje plné nasadenie, otvorenosť a dôveru. Ak Slovákovi, ktorý má nápad, poviete, že na konci bude mať iba 2% c celého biznisu, tak si to radšej celé urobí sám. Výsledkom môže byť, že Američan má na konci projektu 2% z 10 mliónov eur a môže už lepšie dýchať a rozvíjať svoj biznis. No a nedôverčivý Slovák má 100% z nuly.

Toto je naše veľké obmedzenie – nedôvera, závisť a neschopnosť spolupracovať. Začína to už v školách. Študenti, ktorých som dlhé roky učil v Nemecku, napríklad nikdy neodpisovali, podobne ako nepodvádzajú študenti na kvalitných univerzitách v USA. Odpisovanie a podvádzanie pri skúškach je niečo neakceptovateľné a ten, kto sa o to pokúsi je vylúčený zo spolupráce na ďalších projektoch.

Jeden známy americký manažér, pôsobiaci na Slovensku už takmer 20 rokov, hovoril aj o ďalšom handicape, ktorý máme – najvyššia koncentrácia negatívnych myšlienok na meter štvorcový. Nadávanie, kritizovanie, rozprávanie o tom, aké je všetko zlé, ako sa nič nedá a nemá zmysel. Aj ja mám niekedy pocit, že napriek tomu, že sme krajina s vysokou koncentráciou veriacich ľudí, vieme úprimnejšie závidieť a nenávidieť, ako obdivovať a tešiť sa z úspechu druhých a milovať ich. Sme príliš netrpezliví, mnohí chcú zbohatnúť z večera na ráno, niektorí na úkor druhých, v negatívnom prostredí nevzniká veľa pozitívnych nápadov a projektov. A priznajme si, že sa nám občas nechce – áno, volá sa to lenivosť a maskujeme ju „múdrymi” rečami o tom, čo by sa dalo, keby… A niekedy si o sebe myslíme, že všetkému rozumieme a točí sa okolo nás celý svet. Pozeráme sa na druhých ľudí s pýchou a predsudkami. V posledných mesiacoch som mal možnosti pracovať so študentmi z asi 25 rôznych krajín (väčšinou EÚ a okolie).  Boli medzi nimi aj študenti z Vietnamu alebo z Pakistanu a musím povedať, že mnohí z nich mali najlepšie sformulované otázky a preukazovali najvyššie nasadenie a pracovitosť.

Toto sú len niektoré z vecí, ktoré nás obmedzujú – nie sú to politici, ani zákony, ale naše vlastné limity a nedostatky. Vo svetovom podnikateľskom pelotóne sú na špici Američania, Nemci, Kórejci, Rakúšania alebo Švajčiari, ale predbiehajú nás Vietnamci, Číňania, Indovia, Pakistanci, Iránci a ďalší.

Máme dve možnosti – sadnúť si na pivo a trochu si ponadávať, alebo šliapnuť do pedálov a vydržať.

0