Niekedy sa nechám strhnúť a reagujem nervózne, útočne, kritizujem, som nespokojný s tým, ako sa veci vyvíjajú. Jediným výsledkom je, že si škodím sám sebe a aj tak nič nezmením. Aj na druhých ľuďoch niekedy pozorujem, ako sa škriepia pre hlúposti, vášnivo diskutujú a riešia na internete tisíce vecí, ktoré aj tak nezmenia. Sú agresívni len preto, že niekto druhý má iný názor alebo sa svet nevyvíja podľa ich predstáv. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že nemusím mať vždy pravdu, že sa všetko nemusí točiť okolo mňa, že svet má svoje princípy a veci nemusia prebiehať podľa mojich predstáv. Už nemám potrebu, aby som sa každému zapáčil a robil všetko, čo odo mňa druhí požadujú. Aj v práci som sa rozhodol, že sa budem venovať veciam, ktoré ma bavia a dávajú mi hlbší zmysel – napríklad stretnutiam s podnikateľmi a Podnikateľskej univerzite.

Nedávno som bol pár dní v komunite ľudí v Nemecku, ktorí hľadali pokoj a cestu vo svojom živote. Jedna úspešná žena bola vyhorená z manažérskej funkcie, ďalšia sa pripravovala opustiť diktátorského manžela, tretia bola vyčerpaná, lebo už roky spisuje petície a organizuje protesty proti rôznym veciam. Mladý muž riešil problém, či zostane s manželkou a deťmi, alebo s mladou priateľkou, ďalší mal problém so svojim šéfom, ktorý ho šikanuje, úspešný manažér, si zobral na plecia problémy celej svojej širokej rodiny a starší muž sa cítil neužitočný a zbytočný, lebo odišiel do penzie. Keď som si k nim prisadol a viedli sme bežný spoločenský rozhovor, pôsobili všetci ako úspešní ľudia. Keď sa otvorili a začali rozprávať o svojom živote, každý z nich mal nejaké zranenie, ktoré si prišiel liečiť do ticha kláštora. Aj keď nás nič ťažké nekvári, sme niekedy zavalení množstvom balastu a to podstatné v živote nám uniká.

Vidím veľa ľudí, ktorí bojujú proti niečomu alebo za niečo, mnohí sa snažia spoľahlivo a usilovne vyriešiť všetko, čo od nich druhí očakávajú, zachraňujú svet, chcú byť perfektní a úspešní, často reagujú na veci, ktoré nemôžu ovplyvniť, sú nespokojní, nervózni, nevedia sa tešiť z prítomnosti, neustále na niečo nadávajú a kritizujú veci okolo. Okrem toho, že takýto postoj k životu berie ľuďom radosť zo života, som presvedčený, že spôsobuje aj rôzne choroby. Aaron Antonovsky používa slovo salutogenéza na vyjadrenie toho, ako vzniká zdravie. Zdôrazňuje pritom pocit súdržnosti – dôvery a zakotvenia vo svete, ktorý je zmysluplný a zrozumiteľný. Všetko, čo je okolo nás a v nás, vieme prijať, všetko má svoj význam a vlastný poriadok, udalosti, ktoré sa nám stanú sú výzvy, pre ktorých zvládnutie sme dostali výbavu. Pocit súdržnosti vychádza z troch pilierov:

  1. Schopnosť pochopiť veci okolo nás (svet, ľudia, dobré aj zlé udalosti v živote),
  2. Zmysluplnosť (pozitívne reagovanie na výzvy, hľadanie vyššieho zmyslu toho, čo sa deje okolo nás),
  3. Zvládnuteľnosť – viera, že sme schopní zvládnuť problémy, ktoré nám život prináša.

Niekedy ma prekvapuje koľko ľudí sa na Slovensku hlási k viere v Boha a koľko negatívnych emócií, malomyseľnosti a nedostatku viery v nich je. Lamentujú nad svojim osudom, každý rok očakávajú apokalypsu, modlia sa za kráľovstvo a vôľu Božiu, ale v skutočnosti im neveria.

Stephen Leacock kedysi napísal: „Aký je čudný ten náš krátky život! Dieťa si vraví: Keď povyrastiem… Čo však potom? Keď chlapec povyrastie, povie si: Až budem dospelý… A potom, až dospeje, povie: Keď sa ožením… Čo však bude potom? Plány sa zmenia: Až budem môcť ísť do dôchodku… A potom, keď príde ten čas, obzerá sa dozadu, akú trasu vlastne prešiel. Ponad ňu prefukuje studený vietor. Všetko akosi išlo pomimo, všetko je preč. Príliš neskoro zistíme, že zmysel života je v samotnom živote, v intenzívnom prežití každého dňa, každej hodiny.“

Čítal som nedávno prejav Charlieho Chaplina pri jeho 70. narodeninách, v ktorom hovorí, ako sa začal mať skutočne rád. V jednej časti spomína, ako mu pokoj a sebadôveru prinieslo pochopenie toho, že je vždy, pri každej príležitosti, v správnom čase, na správnom mieste a všetko je tak, ako má byť. Hovorí o tom, aké dôležité je byť sám sebou a robiť veci, ktoré človeku umožňujú rásť, prinášajú mu radosť, nežiť v minulosti a nestrachovať sa o svoju budúcnosť. Veru tak, treba žiť práve v tomto okamihu a byť sám sebou. Celý prejav Chaplina v Angličtine je tu a v Nemčine tuPekný týždeň a buďte sami sebou.

0