Dnes bola reč o slepom žobrákovi, ktorý sa uzdravil. Asi nikto netúži po tom, aby nevidel a musel žobrať, ale niekedy sa dostávame do podobnej pozície. Aj keď máme zrak v poriadku a peniaze na účte. Nevidíme, necítime a naše „bohatstvo“ je niekedy vlastne chudobou. Robíme svoju prácu len ako zamestnanie – bez lásky. Nepočujeme volanie, ktoré nám hovorí: „Poď za mnou!“ Bojíme sa chorôb, ale nechceme sa uzdraviť. Slepý žobrák, muž s odumretou rukou, ochrnutý, hluchonemý, malomocný, posadnutý – všetkých uzdravila viera. Clayton Christensen, profesor z Harvardu a autor prelomových kníh o inováciách, napísal pred časom knihu s názvom Ako budeš merať svoj život?

Píše v nej o svojich spolužiakoch, s ktorými sa dohodli na pravidelných absolventských stretnutiach. Na prvých stretnutiach bolo vidieť, ako si všetci nachádzali so svojim excelentným vzdelaním z Oxfordu výbornú prácu, odštartovali sľubnú kariéru a zakladali si rodiny. Postupne sa však veci začali meniť. Mnohí spolužiaci, ktorí získali vysoké a dobre platené pozície v úspešných firmách, boli za fasádou úspechu nešťastní. Niektorým sa zrútili osobné vzťahy, životné plány, iní sa zamotali do rôznych škandálov a problémov so zákonom. Talentovaní ľudia, ktorí dostali najlepšie vzdelanie, pracovné pozície a peniaze, skončili ako slepí žobráci. Nenašli rybník Siloe ani skutočné bohatstvo.

Tieto týždne sú krásnou možnosťou umyť si blato z tváre v priezračnej vode. Jar nam otvára oči aj srdcia – v prírode môžeme vidieť skutočnú nádheru. V pôstnom období môžeme ísť ešte ďalej a vidieť neviditeľné zázraky všade okolo nás. V tomto týždni nám v záhrade rozkvitli stovky kvietkov, keď som sa rútil na bicykli z Jedľoviny do Kúrskej doliny, cítil som všade okolo nový život. Krásne boli aj stretnutia v tomto týždni – v Žiline, Brne, Ružomberku u Jezuitov alebo Bratislave u Kapucínov. Stretol som veľa priateľov aj milú rodinku Brezinovcov z Liptova. Včera sme si s kamarátmi v Náruči zahrali florbal, dnes vyrážame znovu do prírody. Ďakujem.

Aj sobota nám priniesla správu, že dobro víťazí nad zlom, pravda nad klamstvom a slušnosť nad aroganciou. Ľudia sú niekedy čudní. Pozerajú sa na besedy kandidátov a obdivujú človeka, ktorý sa tvári, že všetkému rozumie, má vždy pohotovú odpoveď a riešenie. Akoby sme chceli mať nad sebou autoritu, supermana, všemocného človeka, ktorý sa o nás postará. Omyl priatelia! Ak niekto vyzerá, že všetkému rozumie a všetko vyrieši, tak je to buď herec z divadla alebo pacient z psychiatrie. Veľkí ľudia sú z mäsa a kostí, nemajú na všetko odpoveď, priznajú si svoje pády a chyby, pokorne uznajú, že nevedia a musia sa poradiť, nehanbia sa za svoje slabosti a nehrajú sa na dokonalých. Nehľadajme preto dokonalých ale radšej s im vyhnime. Ak chceme istoty, tak máme jedinú cestu – počúvať Pána nad nami a konať podľa jeho prikázaní.

Slováci sa tešia, že majú nového prezidenta a mnohí čakajú, čo všetko za nich vyrieši. Teraz sa pokojne sa usalašia vo svojich kreslách a budú komentovať jeho prácu. Keď sa mu nebude dariť, tak o päť rokov znovu navštívia volebné miestnosti a vymenia toho pána, ktorý sa o nich nedostatočne postaral. Myslím si, že nestačí ísť občas ku voľbám. Treba poctivo voliť každý deň – medzi skutočnou prácou a táraním, medzi pravdou a lžou, dobrom a zlom, láskou a nevraživosťou, odpustením a nenávisťou, spoluprácou a bojom, dôverou a podozrievaním, statočnosťou a zbabelosťou, poctivosťou a korupciou. Naše rodiny sú také, akí sme my a naše konanie. Aj naše firmy a krajina závisia viac od nás ako od riaditeľov, ministrov a prezidentov. Veľa šťastia Andrej, nenechaj zo seba urobiť „dokonalého“ politika, zostaň taký aký si – spravodlivý človek, možno trochu rojko, ktorý chce poľudštiť tento svet. Budeme Ti pomáhať tam, kde je naše miesto a budeme sa modliť, aby nám pomáhal aj Boh – liečiť slepých žobrákov v našej krajine.

0