Tí hore

Tí hore, vymýšľajú zákony pre nás a oni sami ich porušujú. Žijú z našich daní a tvária sa, ako keby rozdeľovali vlastné peniaze – na štadióny, dotácie a projekty pre kamarátov. Zverili sme im do rúk peniaze na verejné vzdelávanie, zdravotníctvo, ochranu prírody, bezpečnosť občanov a spravodlivosť. Výsledky vidíme každý deň. Namiesto toho, aby nám zaistili kvalitné služby, denne nám strpčujú život a našu prácu. Prezentujú sa v médiách. Radi sa ukazujú, keď športovci dosiahnu úspech, fotografujú sa s osobnosťami alebo navštevujú podniky, ktoré ešte nedokázali zničiť. Opakujú prázdne frázy, držia sa vo svojich pozíciách zubami nechtami, ich hlúposť si podáva ruku s pýchou. Aj v tomto týždni sa tí hore posmievali z poslanca, ktorý iba chce, aby si ľudia v parlamente robili svoju prácu. On tam stál a oni sa hlúpo usmievali. Akási teta tam na neho pokrikovala, aby nezdržiaval. Lojzo preukazuje odvahu a statočnosť, oni sú iba úbohí lokaji.

Hľadajú chybu na druhom a pritom všetci, čo boli hore, sa správali rovnako – klamali a kradli. Tí hlúpejší z nich si bezočivo stavajú honosné sídla, ostatní si schovávajú svoj lup v zahraničí. Platia si ochrankárov, ale zbytočne. Všetko raz nechajú na tejto zemi a tam im bodyguardi nebudú nič platní. Potrebovali by skôr ochrancov svojich duší ako tela. Nepoctivo získané peniaze nikomu neprinesú šťastie. Imunita im bude raz na nič, nepomôžu kamaráti ani sudcovia. Niektorí skončia pred súdom, iným sa možno rozvráti život, ale všetci raz budú stáť pred Tým Najvyšším. Poznám zúfalých ľudí, ktorí na nich nadávajú v krčme alebo na internete, poškodzujú im predvolebné plagáty a nenávidia ich. Aj ja som sa nedávno nechal strhnúť a nahováral som moju Zuzku, nech pred školou niečo urobia s plagátom človeka, ktorý bol vždy pripravený na všetko. V niektorých štátoch už ľudia vychádzajú do ulíc, útočia na vládne budovy a stavajú barikády. Inde už ľudia pochopili, že si vedia zorganizovať svoj život aj bez tých hore.

„Nenadávajme ale modlime sa za nich,“ hovorím si. Viem, že je to ťažké, ale oni sú chorí. Sú na tom horšie ako mnohí trpiaci rakovinou alebo drogovou závislosťou. Tí si aspoň uvedomujú svoj stav, ich telo trpí, ale svedomie môže byť čisté. Pozrite sa na nich – niektorí sa nasilu usmievajú do kamery, iní agresívne kričia. Možno sa im však trasú ruky a niektorých aj hryzie svedomie. Začul som kedysi na jednom stretnutí rozhovor takéhoto papaláša (župana) so svojim spolupútnikom, ktorý venoval časť „svojich“ peňazí na projekt v dedine: „Dobre to robíš, národu treba niečo vrátiť…“ Milostiví páni nám teda vracajú – ako keď z vás zlodej urobí žobráka a potom dá almužnu. Títo darebáci nikdy nevytvorili žiadnu hodnotu, iba berú, čo im nepatrí a tvária sa ako králi sveta.

Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín zemských, počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, čo ste pyšní na zástupy národov! Veď Pán vám dal moc a vládu Najvyšší. On je ten, čo bude skúmať vaše skutky a prezerať vaše úmysly. Lebo hoc ste služobníci jeho Kráľovstva, nevládli ste správne, nezachovávali zákon, ani nekráčali podľa Božej vôle. Príde na vás každú chvíľu a hrozne, lebo bude proti vládcom prísny súd. Veď drobný človek si zasluhuje odpustenie z poľutovania, ale mocní budú mocne trestaní. Lebo Vládca všetkých nebojí sa nijakej osoby, ani velikáša nijakého sa nezľakne; veď on stvoril malého i veľkého, rovnako sa stará o všetkých. Na mocných však čaká tvrdý súd. (Múd 6,1-9.)

Tí hore. Myslia si, že majú moc, ale nemajú. Tešia sa z vecí, nad ktorými by mali plakať. Ospravedlňujú si vzájomne svoje činy, ovláda ich členstvo zla a keď ich postavia pred súd, hovoria, že boli obete. Sú na tom horšie ako ťažko chorí. Niektorí nevidia Pána nad sebou ani blížneho vedľa seba. Sú hore, ale iba na chvíľu a potom spadnú veľmi hlboko. Zrazu budú osamelí. A mnohí z nich sa budú báť sami seba, keď uvidia tú temnotu a prázdno vo svojom vnútri. Neodsudzujme ich, ani sa nad nich nevyvyšujme. Neboli sme v ich pozícii a možno by sme tiež odolali pokušeniam, ktoré prenasledujú mocných tohto sveta. Prosme – za seba aj za nich. Tak ako povedal svätý Ján z Avilly: Neodvracajme oči od Boha, ak nechceme oslepnúť.